Prečo sa po štyridsiatke vôbec baviť o liekoch na cholesterol?

12.02.2026

Po 40. roku sa potichu začínajú diať dve veci:

  • cievy postupne tvrdnú a zužujú sa,

  • riziko infarktu a mozgovej porážky rastie, aj keď sa cítite "relatívne v poriadku".

Veľké štúdie ukázali, že účinná dávka statínu (napr. atorvastatin 40 mg denne) počas 5 rokov dokáže u 10 000 "rizikových" ľudí zabrániť asi 500 infarktom, mozgovým príhodám a iným vážnym cievnym príhodám – pri sekundárnej prevencii (ľudia po infarkte) dokonca okolo 1000. Inými slovami: stovky až tisíc životov a zdraví zachránených za cenu jednej malej tabletky denne.​

A teraz prichádza dilema: oplatí sa vám toto všetko kvôli obavám z vedľajších účinkov zahodiť?

Čo ukázala nová mega-analýza: 154 664 ľudí, 23 štúdií

Autori sa pozreli na údaje z 23 veľkých, dvojito zaslepených randomizovaných štúdií (teda zlatý štandard medicíny). Celkovo zahrnuli 154 664 pacientov, sledovaných v priemere 4,7 roka – čiže obrovská masa dát, nie pár prípadových príbehov.​

Dôležité je toto: nesústredili sa na to, "čo si kto myslí, že statíny robia", ale na to, čo sa skutočne dialo u ľudí, ktorí statín dostávali vs. tých, ktorí mali placebo (a ani lekár, ani pacient nevedeli, kto má čo). Všetky nežiaduce účinky preklopili do jedného spoločného systému a prešli 66 typov problémov, ktoré sa v bežných príbalových letákoch uvádzajú ako možné "nežiaduce účinky" statínov.​

Výsledok? Pri drvivej väčšine týchto "hrôz" sa ukázalo, že statíny za ne jednoducho nemôžu.

Mýty vs. realita: čo statíny nerobia

V príbalových letákoch nájdete dlhé zoznamy možných ťažkostí – od depresie, porúch spánku, porúch pamäti, až po poškodenie obličiek či pľúc. Táto analýza však nenašla dôkazy, že by statíny tieto stavy skutočne spôsobovali.​

Konkrétne nenašli zvýšené riziko napríklad pre:​

  • kognitívne poruchy a zhoršenie pamäti,

  • depresiu,

  • poruchy spánku,

  • periférnu neuropatiu,

  • akútne poškodenie obličiek,

  • intersticiálne pľúcne ochorenia.

Ak ste teda prestali statín pre "zahmlenú hlavu", "depresiu" alebo "pokazené obličky", je dosť pravdepodobné, že príčina bola inde – alebo išlo o náhodnú súhru.​

To však neznamená, že statíny sú "sväté" a bez rizika. Ale tie reálne riziká sú oveľa menšie a konkrétnejšie, než sa často traduje.

Čo statíny skutočne robia: reálne (ale malé) riziká

Analýza potvrdila niekoľko známych faktov a našla aj pár ďalších, ale s veľmi malým rozdielom:​

  • Svaly – myopatia a veľmi zriedkavo rabdomyolýza sú známe riziká, ale ide o prípady rádovo jednotky až desiatky na 100 000 ľudí ročne.

  • Diabetes – mierne zvýšené riziko novodiagnostikovaného diabetu, hlavne u tých, ktorí už boli "na hrane"; ide o relatívne malé zvýšenie, ktoré je v praxi mnohonásobne prevážené znížením rizika infarktu a mozgovej príhody.​

  • Pečeňové testy – mierne zvýšený výskyt zvýšených pečeňových enzýmov a iných porúch pečeňových testov, ale absolútne čísla sú veľmi nízke (rozdiel rádovo desatín percenta za rok).​

  • Moč a opuchy – zaznamenali mierne zvýšenie "zmien zloženia moču" a edémov, ale opäť s minimálnym absolútnym rozdielom a nejasným klinickým významom.​

Inými slovami: statíny nie sú vitamíny, patria medzi lieky, ktoré treba rozumne sledovať – ale ich reálne riziká sú malé a dobre definované. A ich prínos pre cievy je obrovský.

Ako sa v tom zorientovať, keď máte 45–60 rokov

Ak máte medzi 40 a 60 rokmi, najčastejšie riešime tieto tri scenáre:

  1. Už ste infarkt/mozgovú príhodu prekonali, alebo máte postihnuté cievy.
    – Statín je prakticky povinným "ochranným pásom" – vyhodenie ho z liečby len kvôli strachu z vedľajších účinkov je ako jazdiť bez bezpečnostného pásu, lebo vás raz škrabal na krku.

  2. Máte vysoký cholesterol plus ďalšie riziká (fajčenie, hypertenzia, cukrovka, rodinná záťaž).
    – Statín vám môže roky života bez infarktu reálne pridať – a dát máme na to viac než dosť.​

  3. Máte len mierne zvýšený cholesterol, inak ste zdraví.
    – Tu sa rozhoduje individuálne: niekedy stačia režimové opatrenia, inokedy je statín rozumnou investíciou do budúcnosti. Rozhodnutie by malo vychádzať z celkového kardiovaskulárneho rizika, nie z izolovaného čísla.

Čo z tejto štúdie plynie? Že pri rozhovore s lekárom by ste sa mali viac pýtať:

"Aké je moje reálne riziko infarktu/mozgového infarktu v najbližších 10 rokoch – a o koľko ho statín zníži?"

Ak ste vo veku 40–60 a lekár vám odporučil statín, zmysluplná otázka preto neznie: "Čo ak mi to ublíži?", ale skôr:

"Čo všetko môžem získať – a aké malé sú reálne riziká oproti riziku infarktu, ak statín vynechám?"

O tom je moderná medicína: nie strašiť, ale vyvažovať – s rozumom, dátami a otvoreným rozhovorom medzi lekárom a pacientom. A táto analýza z Lancetu nám v tom výrazne pomáha.​

urob k tom

Zdroj: 

https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(25)01578-8/fulltext?utm_source=substack&utm_medium=email

Share